O žene
...Keby som chcel chytiť vietor za pačesy a prikázať mu aby fúkal vždy len na tú moju obľúbenú stranu... bolo by to ľahšie ako spoznať ženu. V splynutí Jin a Jang, v jednote a rozporuplnosti protikladov sa žena javí ako plné prázdno, alebo prázdne plno, slnko v mesiaci, sila v krehkosti, moc v bezmocnosti, no nikdy láska v nenávisti. Žena je ako prázdny džbán, ktorý sa sústavným naplňaním stáva nevyčerpateľným. Je ako Tao, či Zen, cesta a priestor, v ktorom muž nenachádza, ale i objavuje svoje túžby. Nikdy však ona nie je, nemôže byť cieľom, pretože potom by bola konečným naplnením. Bola by ukončením, čím nie je. Žena je ohradou bezhraničnej túžby, v ktorej muž utápa svoju beznádej, žena je definitívnym uzavretým telom, ktoré si ale, v reálnom, aj vo virtuálnom svete, stále uchováva svoju hrejivú prirodzenosť. Nie je protikladom, ani riešenim, nie je princípom ani zákonom, je iba večnou prirodzenosťou nebies. Zostáva Venušou aj vo chvíli, keď sa muž mení na stroj... Žena je sama sebou i vtedy, keď muž bolestne stráca svoju identitu a potopený vo svojom trnistom a nekonečnom hľadaní váhavo odhaľuje svoje krehké a tajné ilúzie času a reality. Ale žena, nie, ona nikdy nemôže byť ilúziou. Na to je Ona príliš naplnená bytím.