O Zemi
Moja krásna, mocná, krehká... moja drahá Zem. Tebe túto svoju Fajku na dnes venujem. Pomaly vyfukujem dym proti oblohe, na ktorej by som mal, len trochu nad horizontom, dnes večer uvidieť asteroid 2012 DA 14, vzdialený iba 28-tisíc kilometrov. Je teda isté, že sa minieme, ale ktovie, či budeme mať my, vo vesmíre stratení pozemšťania, toľko šťastia aj najbližšie..? Myslím, že je dnes dobrý dôvod na úvahu o budúcnosti planéty Zem. Svet ľudskej civilizácie prežíva ekonomickú krízu a v snahe po jej zažehnaní opakuje ako zaklínadlo pochybnú tézu o nevyhnutnom a spásonosnom zvelebovaní hospodárskeho rastu... Ó Bože daj, aby nám rástlo HDP, ó Bože daj, aby sa rozbehla spotreba, ó Bože daj, aby sa zvýšil dopyt, ó Bože daj, aby sa svetové korporácie opäť rozbehli za svojím ziskom obvyklým tempom, ó Bože daj, aby sa už skončila ekonomická recesia..! Na svetových hospodárskych fórach sa nemodlí za to, aby sa Zemi vyhla nejaká vesmírna hrozba, veľký kus asteroidu, či iná apokalypsa, politici skôr vzývajú „veľký svetový mešec“, aby sa prestal vyprázdňovať a udržal si svoju nevyčerpateľnosť..! Akoby raz, tak či tak, všetko, čo začalo, čo vzniklo, čo sa narodilo, nemuselo skončiť, zaniknúť, umrieť. A tak nám súčasná veľká hospodárska a finančná kríza zastiera zrak aby sme nevideli to čo je zrejmé už dlhší čas: že sa naša Zem a jej zdroje vyčerpávajú. Že ekonomika a ekológia nie sú v rovnováhe, že iba sa o tom menej hovorí, že teda niet žiadnych dôvodov na pokoj. To sa len ochrancovia prírody, títo odvekí politickí vyvrheli brániaci neznesiteľnými argumentmi bezbrehému hospodárskemu rastu, akosi odmlčali. Pretože v čase krízy sa objavuje aj nezamestnanosť, aj chudoba, aj sociálne napätie a vtedy nehodno rozprávať o ekológii, harmónii, homeostáze... a environmentálnej výchove. Aj menej zdatný politický bojovník dnes takéhoto naivného ochrancu sfúkne zo scény, ako zbytočnú burinu v čase, keď sa predsa riešia vážne veci! V takom čase politici na ekológiu veľmi nemyslia, čo sa na prvý pohľad môže zdať pragmatikom prirodzené, ale na druhý pohľad..? Naďalej sa hromadia fakty o rozsiahlej ekologickej degradácii vyplývajúcej z ľudskej činnosti, zem pod tlakom chémie stráca plodnosť a eroduje, miznú pastviny, rozrastá sa púšť, strácajú sa rybárske oblasti, nenávratne hynú živočíšne druhy, zmenšujú sa lesy, znečisťuje voda a vzduch, rastie ozónová diera, pribúdajú kyslé dažde, degraduje sa poľnohospodárska pôda, extenzívna urbanizácia v menej rozvinutých, menších či veľkých krajinách predbieha industrializáciu a chaotická populačná explózia likviduje možnosť sídiel poskytnúť ich obyvateľom nevyhnutné zázemie: bývanie, prácu, vodu, energie, hygienu, základné podmienky pre normálny život. A tak sa do popredia derie život „nenormálny“ v strachu o bezpečnosť, o živobytie aj o bytie, v konfrontácii s rastúcou kriminalitou, ktorá stále viac naberá cezhraničné, globálne rozmery... V debatách o potlačovaní Krízy sa „obyčajná“ kríza hrozných životných podmienok podstatnej časti afrického, ázijského, či juhoamerického sveta vníma ako čosi vzdialené, hoci pod tlakom rozvinutých informačných médií, technológií a digitalizácie nášho života sa svet zmenšuje, zbližuje, koncentruje. V niektorých krajinách, i demokraciách sa ekologické otázky zredukovali len na technológiu a nástroj politického boja a drancovanie prírody sa akceptuje ako nevyhnutná cena za slobodné, tržné hospodárstvo, cena za ľudskú slobodu. Boľavá sloboda!
Na riziká antagonizmu sveta hospodárstva a morálky myslel už na začiatku 19. storočia slávny anglický filozof a liberálny politik John Stuart Mill, ktorý v knihe Úvahy o vláde ústavnej (Praha, 1992) napísal: „...Zem, lesy, vodstvo, ostatné prírodné bohatstvo je dedičstvom ľudstva ako celku a musia existovať pravidlá pre jeho spoločné využívanie.“ Žiaľ, pravidlá ochrany a rovnováhy, v čase ekonomickej krízy akoby sa ocitli v akomsi „výnimočnom stave“, teda na okraji spoločenského záujmu. Akoby príroda v čase finančnej krízy netrpela, alebo trpela menej, alebo akoby na spásu samej seba rezignovala. Omyl! Nič také, Zem – matka Gája svoje znásilňovanie znesie iba po istú hranicu. Akú..? To čo práve dnes nevykonal okolo letiaci asteroid môže napokon spôsobiť nejaká nenásytná podnikateľská korporácia – v súlade s akousi „mocnou“ politickou vôľou, no v rozpore s vesmírnou, humanitnou i civilizačnou rovnováhou. Vzývajúc zlaté teľa ľudstvom „legitimizovanej“ nekonečnej a slastnej spotreby, prinúti Zem zbaviť sa tejto humanoidno-devastačnej choroby a privedie ju k totálnej očiste... Len s veľmi hlbokým nepokojom si dokážem predstaviť, aké by to mohlo mať pre nás dôsledky.