Fajka priam vesmírna
Ako som sa včera v noci pozeral do hviezdnej oblohy zdalo sa mi, že sa vesmír zmenšil. Videl som hviezdne dráhy a mihotajúce sa planéty, ktoré sa s neuveriteľnou istotou vzájomne míňali akoby v tanci nekonečnosti. Hlavou mi preletela myšlienka: „Že by aj nesmiernosť mala napokon veselú povahu? Že by aj nekonečno malo zmysel pre ľudské radosti?“ Odpoveď sa naskytla sama: nič nevedieť je možno zábavnejšie, ako vedieť všetko! Múdrosť meraná vesmírom sa mi tak zrazu zjavila ako karikatúra môjho vlastného ľudského poznania. Obrovské žeravé vesmírne telesá tam hore si žijú svoj život bez toho, aby mi poskytli aj to najzákladnejšie vysvetlenie svojej opodstatnenosti. Mojím otázkam, prečo sú také veľké a prečo ich je nekonečný počet v nekonečne, nevenovali žiadnu pozornosť a spokojne, s neochvejnou istotou si tancovali. Nech ale bol ich majestát akokoľvek ľudskej mysli nedostupný, vedel som, že i hviezdy raz vyhasnú, tak ako naše slnko, čo však nič nemení na veci, že vo svojej večnej vesmírnej rozpínavosti sa niekde inde v nekonečnom priestore zrodia opäť a pozvú do tanca všetko ohnivé, aj vyhasnuté okolo seba. Pozerám do neba a s uspokojením zisťujem, že nič neviem. Aké je milosrdné nič nevedieť, akú veľkorysosť mi takto vesmír prejavuje! Neposmieva sa mi, len pokojne demonštruje svoju nepochopiteľnosť a zmierňuje tak bolesť ľudskej predstavy o individuálnom zániku života. To spojenie našich osudov s vesmírom je ohromujúce!
Spomenul som si na jeden z veršov veľkého španielskeho básnika a kresťanského mystika stredoveku, sv. Jána od Kríža: „Čim vyššie človek zdvihne hlavu, o to menej rozumie, že môžu aj mračná temné presvetľovať hĺbku tmy.“ V závoji nekonečna sa mi tak na chvíľu zjavila pravda o nevedení... „A ten kto chápať smie, pozná, že duch silnejší je, ak v nevedení žije. Chápať takto bez vedenia značí k väčším výškam ísť, ktoré nedokáže ani múdra veda vysvetliť.“
A tak som si po čase opäť zapálil svoju nočnú fajočku, aby som svojim drobným svetielkom prispel k tej večnej vesmírnej subtílnosti, ktorej som odovzdal prúžok voňavého dymu do vienka nevedenia.