Fajka na dnes o núdzi
Vieme to všetci: žiť nie je ľahké. Bez toho aby sa nás pýtali na náš názor, ocitli sme sa vo fyzickom priestore sveta ako živé, mysliace a cítiace bytosti, načisto a nanič nepripravené. Síce s individuálne riešenou ľudskou výbavou, no s univerzálnou premisou: prišli sme nahí a odídeme nahí. Podľa mňa sa všetci snažíme o prežitie šťastného života, akurát to šťastie si každý vysvetľujeme inak. Najmä v situácii, keď nás posledné roky po väčšine učia prežívať v skromnejších podmienkach, si výklad šťastia prispôsobujeme hlavne nevyhnutným materiálnym potrebám. Jeden súčasný (20. storočie) indický mudrc povedal, že každý človek má rovnaké potreby: musí jesť, spať, dýchať a páriť sa. On sám tú poslednú potrebu zo svojho života vylúčil, čím sa mu podarilo dosiahnuť slušnú úroveň nerušeného poznania – vyňal zo svojho každodenného portfólia túžbu a vášeň, nahradil ich štúdiom a meditáciou. Okrem toho jedol, spal a dýchal. Dýchanie je potreba, ktorej zväčša nevenujeme veľkú pozornosť. Okysličujeme si krv činnosťou pľúc a hotovo! Lenže dychom dokážeme ovládnuť a zužitkovať pulzujúcu energiu vesmíru v jej nehmotnej substancii a tým vyživovať svoje vedomie, myseľ, svoju dušu. Nuž, asi preto občas intenzívnejšie dýcham, v starosti, aby tej výživy bolo dosť, no nie vždy sa to podarí. Duchovná potrava si vyžaduje vnútorné sústredenie a na to v dnešnom, pomerne zložitom svete nezostáva veľa času. Nuž, nemáme to ľahké. Okrem jedenia, spania, dýchania, či milovania musíme ešte aj odovzdávať povinný desiatok štátu, rodine, priateľom i Bohu, takže neraz sa cítime celkom zamotaní do problémov. Prišli sme do života, na svet sami a bez návodu na jeho použitie. Všetci sme teda v rovnakej situácii. Niekedy natrafíme aj na núdzu a vtedy hromžíme, bedákame, plačeme, sťažujeme sa: „Prečo, Bože, prečo ja..?!“ Ponúkam jedno pekné vysvetlenie ľudskej situácie... Starodávna indiánska legenda severoamerického kmeňa Navahov hovorí: „Na počiatku bol život a život chcel zabiť núdzu. Núdza povedala, že keď ju zabije, nebude mať život nič na práci. Tak človek núdzu ušetril. A ona existuje dodnes a neustále človeka zamestnáva.“