Ako motýľ
Moja Fajka na dnes sa (neskromne priznávam) trúfalo prihovára podstate života... V istých chvíľach nemôžem rozmýšľať o inom, ako o samom prazáklade ľudského (aj všetkého!) bytia, uvažujem teda o chemickej skladbe živých bytostí, o ich prvotnom, subtilnom, jemnohmotnom vzniku, z makromolekulánych uhlíkových zlúčenín, z molekúl zložených z množstva atómov, bielkovín, nukleárnych kyselín, uhľohydrátov a lipidov, ktoré sa ďalej delia na funkčné a informačné (DNA) a prenášajú k nám identifikačné dedičné informácie, ktoré sú základom vzniku každého jedného života... Aká zhoda náhod spôsobila, že náš život „zbujnel“ práve tu, v tomto prostredí, v tejto chvíli..? Neviem, nepoznám odpoveď, pri fajke občas bezradne čelím takýmto, v duchu položeným a beznádejne nezodpovedaným otázkam o tom kto som, kde som, prečo som, kam spejem..? V takých chvíľach istej bezmocnosti zvyčajne nachádzam odpovede aj v útlej knižke staročínskeho majstra Čuanga: Vnútorné kapitoly (Praha, Odeon, 1992). Je tam tiež takýto príbeh: „Snívalo sa Čuangovi, že je motýľom, čo poletuje dookola, motýľ sa cítil motýľom, nič mu nechýbalo, nevedel, že je Čuang. Zrazu sa prebudil a znehybnel: je Čuang! A teraz nevie, zdalo sa Čuangovi, že je motýľ, alebo sa zdá teraz motýľu, že je Čuang? Čuang alebo motýľ, predsa tu musí byť nejaký rozdiel...!“ Tak, tomu sa priatelia moji, nielen pri mojej fajočke, ale aj v duchu učenia Tao hovorí - premenlivosť vecí..! Inými slovami: nič nie je isté! A predsa sa tvárime, že vieme, že rozumieme, intenzívne odmietame definitívne jasný záver, že: nič nevieme! Je mi to ľúto, ale už viem, že je to tak: neviem nič o tom, čo bude... Ako motýľ poletuje moja myseľ, s jemnohmotným dymom, ktorý stúpa z mojej fajky - niekam, neviem kam, ale tuším, že ten motýľ vznešeného taoistického majstra Čuanga, to vie. Tak prečo by raz aj ja nie..?