O spravodlivosti
Toto je Fajka na dnes o... spravodlivosti. V poslednom čase sa na túto tému, z pohľadu občana, štátu a výkonu súdnej moci u nás veľa diskutuje. Ja vnímam spravodlivosť aj rovnoprávnosť ako základné ľudské hodnoty, a v sociálnom kontexte. Myslím si, že úcta k tejto vznešenej dvojici, ktorá je asi najhodnotnejším produktom ľudskej kultúry, je nevyhnutnosťou pre slušné a mierové spolunažívanie aj pokrok. Ak sa spravodlivosti a rovnoprávnosti nedostáva, tlie v spoločnosti nespokojnosť a hrozba, čo má destabilizačný vplyv. Ak hovorím o sociálnom kontexte, v ktorom vnímam spravodlivosť s rovnosťou, som si vedomí toho, že ľudia sa rodia do nerovných ekonomických a spoločenských podmienok, čo má samozrejme vážny dopad na ich existenciu. Ale, príliš veľké rozdiely v životných podmienkach, v sociálnej úrovni a v príležitostiach sú hrubou urážkou zmyslu pre spravodlivosť, ktorý sa považuje za výdobytok modernej civilizácie. Keď teda hovoríme o spravodlivosti a rovnosti ako o klenotoch normálneho ľudského spolunažívania, ako o podmienke správneho fungovania štátu, zakotvenej v ústave, mali by sme brať do úvahy okrem rešpektovania legislatívnych noriem a demokratických princípov aj ľudské práva, necitlivo porušované príliš veľkou nerovnosťou medzi občanmi. Doma i za hranicami sa však dnes ľuďom ponúka priepastná nerovnosť čo sa sociálneho postavenia a životných príležitosti týka a to môže smerovať k nespokojnosti aj konfliktom. Nemyslím len na tie krajiny, ktorých sa súčasná kríza najviac dotýka, takýto potenciál konfliktu spôsobeného prílišnou nerovnosťou, v sebe môže ľahko ukrývať aj zdanlivo stabilný štát. Do úvahy by sa mala brať najmä skutočnosť, že dnes žijeme v intenzívnejšie a globálnejšie prepojenom svete, ako kedykoľvek v minulosti. Nerovnosti a priepastne rozdiely v životnej úrovni boli pred časom nespravodlivosťou obmedzenou lokálne, dnes v epoche informačnej explózie, vďaka obrovskému rozmachu komunikačných technológií a médií všetkého druhu ide o jav globálny, v ktorom sa rozdiely konfrontujú stále zjavnejšie, profilujú zreteľnejšie. Podrobne analyzovaná, všadeprítomná, médiami zanietene prezentovaná nerovnosť a nespravodlivosť má však charakter časovanej bomby. Samozrejme, nemienim tu naivne popularizovať úplnú rovnosť, ale skôr chcem upozorniť na škodlivosť hrubých, chabo vysvetlených priepastných nerovností, vyúsťujúcich do priveľkej nespravodlivosti. Podľa mňa by sa spoločnosť mala snažiť priepastne nerovnosti obmedzovať a príčiny, ktoré ich spôsobujú odstraňovať, čo predpokladá spravodlivejšie zdieľanie zdrojov aj príležitostí. Iba tak možno realizovať legitímne demokratické úsilie o rovnoprávnosť a humánnejší svet. Postupné oslabovanie prehnaných rozdielov a nerovností (vyvolávajúcich u väčšiny populácie pocit krivdy) môže perspektívne zvyšovať stabilitu, aj životnú úroveň. Chce to samozrejme vôľu správcov moci prijať tiež záväzok, že snaha o ekonomický pokrok, či rast HDP si za rukojemníkov nezoberie budúce generácie, ktorým by sa tak zničila duchovná, materiálna aj prírodná základňa – nevyhnutná pre ľudské prežitie na našej Zemi.