O metamorfóze
Moja Fajka na dnes je o jednej kovovej metamorfóze... Veci bývajú často až úsmevne rozporuplné. Platí to napríklad pre parížsku Eiffelovu vežu. Boli časy, kedy ju považovali za hroznú ohavu, kovové monštrum ktoré treba odstrániť. Estéti sa pohoršovali nad jej škandalóznou neužitočnou škaredosťou, odporujúcou storočiami kultivovanému ideálu krásy. Spisovateľ Guy de Maupassant vraj často obedoval v reštaurácii na „Veži“ hoci ju nemal rád. Hovoril, že je to jediné miesto v Paríži, odkiaľ ju nevidí. Podľa skvelého francúzskeho esejistu a priekopníka štrukturalizmu, autora rozkošnej knihy Rozkoš z textu, Rolanda Barthesa: „…v Paríži si naozaj treba dať veľmi záležať na tom, ak nechcete vežu vidieť. Neužitočnosť Veže sa vždy nejasne pociťovala ako akýsi škandál, teda ako pravda, vzácna a nepriznateľná. Veža odporovala stáročnej idei výtvarnej krásy a postavila proti nej novú hodnotu, ktorá potom dobyla svet: hodnotu funkčnú...“ Zachoval sa aj text protestu umelcov z roku 1887, ktorý podpísali okrem iných napríklad: Alexander Dumas ml., Charles Garnier, Leconte de Lisle či už spomenutý Maupassant. Protest znie: „„My, spisovatelia, sochári, architektim maliari, vášniví obdivovatelia krásy, doteraz v Paríži nedotknutej, protestujeme s najväčším rozhorčením, v mene zneucteného francúzskeho vkusu, v mene ohrozeného umenia a francúzskej histórie proti tomu, aby sa uprostred nášho hlavného mesta vybudovala neužitočná a ohavná Eiffelová veža....“ O pár rokov neskôr sa eiffelovka stáva uctievaným symbolom nových čias, výrazom futurizmu a funkcionalizmu, umeleckých smerov ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili moderné umenie. Priznáva sa jej štatút historického medzníka v umení a urbanizme. Zatracovaná kovová príšera sa dnes vníma ako geniálna a večná metamorfóza starého a nového. Z rachotu názorových konfrontácií sa rodí nielen nové umenie, ale i nové cítenie a vnímanie krásy. Preto netreba zúfať, aj keď sú veci na prvý pohľad škaredé, vždy je tu možnosť, že sa raz stanú krásnymi. V prípade eiffelovky sa dokonca tejto podivuhodnej veži, tak bizarne vkomponovanej do urbanistického organizmu historického veľkomesta, priznal aj skvelý pragmaticky účel: stala sa národno-marketingovým pokladom.